V pondelok hneď po odovzdaní pomôcok v Anežkinej škole sme pokračovali do najbližšieho mesta Antoby, kde v nedeľu dorazil kontajner nemocničného vybavenia, ktorý vybavila Anežka, všetko vyradené z rakúskych nemocníc, ale vo výbornom stave a funkčné. Podarilo sa jej do jedného kontajnera naložiť asi 11 polohovateľných postelí, gynekologickú posteľ, jeden inkubátor a celkom dosť nemocničných pristrojov. V nemocnici nás čakala regionálna zástupkyňa ministerstva zdravotníctva, riaditeľ nemocnice, starosta a novinári. Také hógo-fógo 🙂 , ale Anežka bola spokojná, Richard dôstojne prekladal a my sme robili kulisu.
Vraj sme boli aj v telke, ale zrovna v čase, keď sme sa nachádzali už mimo civilizácie, elektriny aj televízneho vysielania. Tak snáď nabudúce.
Keď si pri cestovaní predstavíme najhoršiu nočnú moru, tak je to asi úraz alebo nejaký zdravotnný problém, vyžadujúci si návštevu miestnej nemocnice. Nám sa podarilo postaviť tejto hrozbe dôstojne – prešli sme si lokálnu nemocnicu s pocitom, že tu by sme sa naozaj nechceli ocitnuť:
