Jeden z cieľov a dôvodov našej cesty na Madagaskar sa v pondelok dopoludnia naplnil. Hneď po raňajkách sme všetky veci, čo sme priniesli, a aj seba, naložili do dvoch terénnych áut a vyštartovali sme po cestách-necestách (asi viac to druhé) smerom k Anežkinej škole.
Prešli sme niekoľko malých dediniek – úplný vidiek a stále sme stúpali do kopcov.
K škole sme prišli počas vyučovania, takže tam bol pokoj a ticho. Anežka nám poukazovala čo sa jej za tých pár rokov podarilo vybudovať a nie je toho málo – posúďte sami:
Keď dorazilo s miernym meškaním aj druhé auto s darčekmi, pustili sme sa do práce. Začali sme od najmenších – do prvého ročník chodia už 5-ročné deti a na zotieracie tabuľky sa učia písať kriedou prvé písmenká a čísla
Postupne sme prešli druhákov, tretiakov, štvrtákov, piatakov, šiestakov aj siedmakov. Každé dieťa dostalo školské pomôcky a vďaka štedrosti priateľov zo Slovenska aj malý plyšový darček. V každej triede sme si spoločne zaspievali slovenskú aj malagašskú verziu piesne “Keď si šťastnýˇ” a piataci nám ako bonus zaspievali “Kukulienku”