V piatok ráno sme opustili rezort Palmarium, aby sme vzdialenosť 80km smerom k prístavnému mestu Toamasina prekonali opäť na lodi po kanáloch – prirodzených aj umelých. Je to príjemná trasa s krásnymi výhľadmi.
Užili sme si ju v každej sekunde a každý svojím spôsobom:
Príchod do mesta po vodnom kanály je pre nás všetkých trochu vytriezvením z krásy vidieka – žiadne ilúzie – Toamasina je veľké priemyselné mesto a prístav. Prechádzali sme okolo rafinérie, spoločnosti, ktorá spracováva kobalt a nikel, alebo okolo firmy, ktorá vykupuje od domácich pestovateľov lychi a posiela ho do sveta. Cez prístav prejdú ročne milióny ton tovaru a surovín – je to dôležity bod spájajúci Madagaskar s Európou, Arabským poloostrovovm, Austráliou, Áziou…v podstate s celým svetom.
Náročný deň sme po celodennom cestovaní zakončili krátkou prechádzkou a pozdravením Indického oceánu:
A stihli sme sa ešte večer zoznámiť aj so saleziánom Vladimírom, ktorý slúži v rôznych misiách na Madagaskare už viac ako 30 rokov. Ťažko by sme našli dvoch odlišnejšich ľudí ako je Anežka a Vladimir – napriek tomu sú si veľmi blízki, našli sa, funguje im spolupráca a dopĺňajú si navzájom svoje svety…